Kto pomáha vládcovi cestou, nie zbraňou

O čom je táto kapitola?

Táto kapitola hovorí o pomáhaní mocným bez použitia sily. Armáda a násilie majú nevyhnutné následky - spustošené poľnohospodárstvo, hladomory. Skutočný úspech je skromný a bez pýchy. Keď dosiahneme výsledok, nemali by sme sa chváliť, chváliť sa za to, ani byť pyšní. Aj keď je úspech nevyhnutný, nemali by sme sa naň spoliehať. Veci, ktoré sa nafúknu príliš rýchlo, nevyhnutne starnú a umierajú, lebo odporujú prirodzenému toku.

Ako sa týka mňa?

Aj v mojom živote niekedy siaham po rýchlych riešeniach, po sile, po nátlaku. Či už ide o konflikt v práci, alebo o tlak na blízkych. Táto kapitola mi pripomína, že násilie - aj verbálne - sa vracia. A že skutočný úspech je tichý a skromný, nie triumfálny.

Čo by som mal dnes urobiť?

Dnes, keď pocítim nutkanie vyhrážať sa, tlačiť, alebo dominovať, spomeniem si na slová o tom, že veci, ktoré dosiahnu vrchol, starnú. Spýtam sa sám seba: Je to naozaj také naliehavé? Môžem počkať? Môžem nechať vec prirodzene plynúť? Možno nie dnes, možno nie zajtra. Ale možno časom.